Počas riadeného vetrania prebieha viacero procesov súbežne, ktoré následne prinášajú konkrétne preukázateľné účinky na zdravotnú, energetickú i komfortnú stránku bývania. To sa však týka pobytu „doma“, čo však s pobytom v práci, verejných budovách, či školských zariadeniach?
Výsledky viacerých štúdií vypracovaných v rámci Akčného plánu pre životné prostredie a zdravie detí Európy (CEHAPE) poukázali na priamu súvislosť medzi zhoršujúcim sa zdravotným stavom a ich pobytom v znečistenom vnútornom prostredí. Vzhľadom nato, že v súčasnosti ľudia trávia priemerne 80 – 95% času v interiéri (domácnosti, školy, administratívne budovy, atď.) stáva sa pre nich kvalita vnútorného ovzdušia jedným z najdôležitejších faktorov determinujúcich ich celkové zdravie.
Súčasťou každého projektu by mala byť celá stratégia vetrania pretože má spolu so spôsobom vykurovania a osvetlenia najväčší vplyv na mikroklímu budovy.
Riadené vetranie vo verejných priestoroch zabezpečuje:
1. Neustály prívod čerstvého vzduchu, teda vzduchu s optimálnym pomerom O2 a CO2, čo znamená, že vzduch je vymieňaný v dostatočnej miere nato, aby boli zachované optimálne podmienky na prácu (pohodlie, kognitívna činnosť, optimálna vlhkosť vzduchu)
2. Filtráciu, ktorá zabezpečuje očistenie privádzaného vzduchu od nečistôt, mikročastíc, peľov, metalurgického prachu, ktoré spôsobujú respiračné ochorenia
3. Zabezpečuje odsávanie prchavých látok, aerosólov a odórov spôsobených ľudskou činnosťou vnútri budovy alebo vznikajúce materiálmi použitými pri stavbe
4. Úspora energií, ktorá nastáva pri využívaní rekuperácie
5. Zníženie miery poškodenia budovy a jej fyzického stavu reguláciou vlhkosti
Stratégiu vetrania v týchto priestoroch navrhujeme vždy s veľkou pozornosťou, nakoľko vieme, že príjemné vnútorné ovzdušie je determinujúce nielen pre zdravie ale pre komfort, obzvlášť ak sa jedná o priestor, ktorý slúži pre veľké skupiny a zhoršená kvalita vnútornej klímy je absolútne neprípustná.
„Pôsobeniu environmentálnych faktorov je človek vystavený počas celého života. Ukazuje sa však, že kvalita životného prostredia vplýva v oveľa väčšej miere práve na detský organizmus, keďže deti vzhľadom na svoje telesné proporcie dýchajú väčší objem vzduchu a v ich organizme prebieha intenzívny vývoj.“
MUDr. Daniela Krajčová, Ústav hygieny LF UK, Bratislava
Vzhľadom na enviromentálne podmienky sa venuje zvýšená miera pozornosti práve monitoringu podmienok vnútorného ovzdušia v školských a predškolských zariadeniach, v rámci Akčného plánu pre životné prostredie a zdravie detí (CEHAPE) sa vypracovalo už v roku 2014 viacero štúdií v rámci celej Európy. Najrozsiahlejšej štúdie SINPHONIE (Schools Indoor Pollution and Health: Observatory Network in Europe) a SEARCH, na ktorej od roku 2010 participuje 38 zdravotníckych inštitúcií v 25 krajinách sa zúčastnilo aj Slovensko. Hodnotilo sa 18 fyzikálnych, chemických a biologických faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu vnútorného ovzdušia priestorov určených pre denný pobyt detí a mládeže. Prostredníctvom fyziologických parametrov a psychologických testov sa následne posudzovala miera sústredenia a pozornosti žiakov, na ktorú má kvalita vnútorného ovzdušia priamy vplyv.Výsledky projektu SEARCH ukázali, že vo všetkých sledovaných slovenských školách sú vysoko prekročené hranice koncentrácie prachových častíc (zapríčiňuje výskyt bronchitídy), pozorovaný bol aj najvyšší výskyt alergických a dráždivých reakcií v porovnaní s inými krajinami. Medzi najrizikovejšie faktory ovplyvňujúce tieto výsledky boli zaradené najmä prekročené kapacity zariadení (teda znížená biologická kvalita ovzdušia), plastikové podlahoviny, nevhodné spôsoby upratovania a údržby budov.
Vo viacerých prípadoch výsledky preukázali priamy vzťah medzi zvýšenou mierou astmatických ochorení a prítomnosťou relevantných faktorov (drobné prachové častice, alergény, roztoče či zbytky tabakového dymu). V uvádzaných príčinných súvislostiach dominujú práve enviromentálne a faktory životného štýlu prebiehajúce na základe modernizácie (spôsob renovácie a výstavby budov, priemysel, znečistenie, atď.) Riziká zvýšeného výskytu symptómov respiračných ochorení (bronchitída, suchý kašeľ, alergické reakcie,..) boli významne vyššie s priestoroch so zníženou ventiláciou. Nedostatočné vetranie je v priamom vzťahu aj s vysokými množstvami prchavých organicných látok a biologickým znečistením ovzdušia (baktérie, plesne, roztoče) a kvalitou ovzdušia podľa meraných hodnôt CO2, ktoré pri vyššej miere zapríčiňujú zhoršenie pozornosti, únavu, či prispievajú k faktorom podporujúcim proces oxidačného stresu.
